V pohanských časoch sa s týmto obdobím spájala oslava znovuzrodenia slnka – Natalis Solis invicti. Bol to čas vhodný na rozličné magické praktiky. V starovekom Ríme na toto obdobie pripadali saturnálie a opálie - oslavy boha osív Saturna a bohyne roľníctva Ops. Počas týchto osláv sa Rimania obdarúvali a hostili. U kresťanov je Štedrý večer oslavou narodenia Ježiša Krista v Betleheme – v Dome chleba. Predvianočné obdobie – advent je duchovnou prípravou na slávenie Vianoc. Prvá sviečka na adventnom venci sa zapáli nie celé štyri týždne pred Štedrým dňom. Predpokladá sa, že prvý adventný veniec pochádza z 19. storočia a bol vlastne akýmsi adventným lustrom ozdobeným jedľovými vetvami a sviečkami. Až do Vianoc sa na ňom postupne každý deň zapaľovala jedna zo sviečok.
Slávenie 25. decembra ako Ježišovo narodenie je doložené po prvý raz v roku 336. Táto oslava sa konala v Ríme, ale dátum bol všeobecne prijatý. Na základe odlišných tradícií v súčasnosti slávia kresťania rôznych cirkví Vianoce v rozdielnych termínoch. Časť pravoslávnych veriacich oslavuje vianočné sviatky podľa juliánskeho kalendára 6. a 7. januára. S Vianocami sa spája mnoho prekrásnych tradícií. V každej rodine majú svoju vlastnú vôňu, farbu, osobitné čaro... K tým najznámejším symbolom Vianoc nesporne patrí stavanie betlehemov. Prvé jasličky postavil v roku 1223 František z Assisi, ktorý v horskej jaskyni k žľabu priviedol živého oslíka a vola. A prvý živý betlehem bol na svete. O polnoci pri jasliach František slúžil svätú omšu. Na sklonku 18. storočia sa podobné betlehemy dostali do pozornosti verejnosti v rôznej podobe. A to v podobe v akej ich poznáme aj dnes – v živej, drevenej, papierovej.
Jedným z najžiarivejších symbolov Vianoc je stromček. Prvé písomné doklady o ozdobenom vianočnom stromčeku pochádzajú z Nemecka z roku 1570 z brémskej kroniky a z roku 1605 zo Štrasburgu. Stromčeky zdobené orechmi, jabĺčkami, perníkmi kedysi patrili medzi panské zvyky. Boli symbolom blahobytu. Ale pre svoju spätosť s prírodou, krásu a predovšetkým radosť, akú šírili sa postupne začali stavať po celej Európe. Na územie Slovenska sa dostali koncom 18. storočia, aby sa stali symbolmi života. V Bratislave na námestí stál vianočný strom pravdepodobne až v roku 1933.
Kedysi sa vianočným stromčekom hovorilo Kristove stromčeky a v prvej polovici 20. storočia sa pod nimi začali objavovať aj darčeky pre priateľov či členov rodiny. „Pastuškové vstávajte, do Betléma pujdeme, v Betléme sa svíti, všeci spívat budeme, narodil sa Kristus Pán... Kedysi tradičný vianočný dar mal podobu vinša – koledy. Slovo koleda vzniklo z latinského slova calendae, ktorým sa označovali prvé januárové dni. Ako odmenu dostávali koledníci koláče alebo ovocie.
V decembri sa naše ulice zvyčajne menia na klzisko a snehové vločky maľujú rozprávkové obrazy vo vzduchu. Vtedy miesto slnka ľudí hreje vzájomná blízkosť, lebo predo dverami sú Vianoce – najkrajšie sviatky roka. Nedovoľme, aby januárový vietor všetky tie krásne dotyky, všetku tú lásku znova odvial ďaleko od nás do zmätku súčasného sveta.
