Kamenné kiná bijú na poplach. Valcuje ich modernejšia konkurencia, plné regále DVD, televízia aj internet. Jedinou šancou ako prežiť je držať krok s dobou. Tí šťastnejší preto investovali do digitalizácie. Niektorí zas veria, že ich zachránia lacnejšie náhradné riešenia. O priazeň divákov bojuje aj kedysi vychýrené tunajšie Kino Úsmev.
Verejné premietanie filmov v Hlohovci má takmer storočnú históriu. Písal sa rok 1914 a svet čakali krušné časy. Ako prezrádza miestna kronika, práve v tomto období sa konali prvé predstavenia v Hoteli Jeleň. O pár rokov sa Hlohovčania dočkali vlastného Kina Urania, kde obdivovali hviezdy nemej éry strieborného plátna. Charlie Chaplin, Buster Keaton či Mary Pickfordová boli tak silným lákadlom, že lístky často nestačili a spokojní majitelia museli pridávať predstavenia.
Za vstupenku návštevníci zaplatili jednu, najviac tri koruny, sedeli na obyčajných rozkladacích stoličkách a so zatajeným dychom sledovali roztrasené pohyblivé obrázky. „Už prvé filmy umožňovali vidieť tým, ktorí nikdy neboli von z Hlohovca, ako je to s loďou v búrke na mori, africký prales s divými zvermi, rušnú premávku veľkomesta a vôbec všetko, čo mal vtedajší svet,“ píše miestny kronikár.
Obľuba filmov stúpala a Uraniu nahradilo dvojnásobne väčšie a modernejšie Kino Úsmev. V 30.rokoch s nástupom zvuku záujem o tento druh zábavy ešte vzrástol. Filmový priemysel chrlí jeden trhák za druhým a po dlhé desaťročia nie je o divákov núdza ani v Hlohovci. „Za mladi sme nevynechali žiadne predstavenie. Vždy bolo plno. Páčili sa nám filmy ako Zlodej z Bagdadu, teraz by sa na tom ľudia iba smiali,“ spomína 75-ročný Ján a dodáva, že dnes už zavíta do kina iba málokedy.
Na sklonku 50.rokov prichádza veľká rekonštrukcia. V Úsmeve vymieňajú podlahy, osvetlenie, vynovujú sedadlá. Popularite sa teší aj v 80.rokoch. S vyše 400-miestnou kapacitou vtedy patrí medzi najväčšie v kraji a predstavenie navštívi v priemere 160 ľudí. Okrem toho sa premieta aj v okolí. Kino fungovalo napríklad v Leopoldove, v Bučanoch či Dolných Otrokovciach. V Hlohovci nemožno zabudnúť ani na amfiteáter v Zámockej záhrade, ktorý bol pre milovníkov filmov v letných mesiacoch vyhľadávanou alternatívou.
V 90.rokoch preberá kino spoločnosť Tatrafilm. Aj v tomto desaťročí sa investuje do obnovy. Cameronov Titanic už sledujú diváci na novom plátne. Sála praská vo švíkoch aj na Dni nezávislosti. Na Levieho kráľa dokonca pridávajú predstavenia. Začiatkom milénia sa o divácku hystériu postaral malý čarodejník v okuliaroch. „Na jednotku Harryho Pottera stáli ľudia na lístky až pri mliečnom bare,“ spomína dlhoročná vedúca kina Janka Struháriková.
Dnes už je dôvodov na úsmev pomenej. „Ideme radšej do Trnavy, tam je modernejšie kino, alebo si pustíme DVD,“ hovorí mladý otecko Tomáš. Kinosála v Hlohovci je neraz poloprázdna. V amfiteátri sa už roky namiesto filmových kotúčov točí pivo. „Búdku, kde boli premietačky, vandali rozbili a stroje odviezli do zberu. Lavice porozkrádali a plátno ktosi roztrhol hákom,“ rozpráva o jeho smutnom osude vedúca.
Potrebné investície do servisu a obnovy techniky a nulové zisky už položili nejedno kamenné kino na Slovensku. Majitelia sú radi, ak im tržby vykryjú nevyhnutné náklady. Situácia vyústila až do petície združenia prevádzkovateľov kín na ich záchranu. Úsmev ostal posledným v okrese. V minulom roku zaznamenal priemernú návštevnosť 16 divákov na predstavenie. Zostavu skalných tvoria rodičia s deťmi, skupinka filmových nadšencov a školské predstavenia.
Keďže 35-milimetrové kópie končia, klasické kiná stoja pred otázkou ako ďalej. Solventnejší prevádzkovatelia sa preto chopili šance. S podporou Audiovizuálneho fondu a neraz aj štedrých podnikateľov investovali do digitalizácie. Vďaka nej môžu uvádzať novinky zarovno s reklamnou kampaňou a premietať aj atraktívne 3D projekcie. Rozhodli sa tak napríklad v Trnave, Piešťanoch alebo v Partizánskom. V Hlohovci, po minuloročnom odchode Tatrafilmu, ostalo kino na pleciach mesta, ktoré si takýto luxus dovoliť nemôže.
V záujme jeho zachovania poslanci schválili alternatívne riešenie. Namiesto digitalizácie za vyše 100-tisíc odsúhlasili kúpu projektora za necelých 5-tisíc eur. Doteraz muselo kino čakať na klasické kópie, ktorých počet bol obmedzený. Nová technika umožní flexibilnejšie premietanie špeciálnych DVD. Niektoré filmy sa ale v programe neobjavia. Všetky tituly totiž nie sú dostupné na týchto nosičoch. Janka Struháriková však nestráca nádej a verí, že časom distribučné spoločnosti zmenia postoj. Podľa nej je hlavnou devízou malých kamenných kín najmä prijateľnejšie vstupné: „Cenu lístka chceme udržať na 2,5 eur.“
Mnohí Hlohovčania sa zhodujú, že zavrieť Kino Úsmev by bola pre mesto škoda. „Chýbalo by nám, veď je to tradícia,“ tvrdí napríklad päťdesiatnička Darina. Pokým ale ostane iba pri slovách, nebude už komu premietať.