Bublina spľasla. Asi len tak možno opísať stav v Nemocnici s poliklinikou v Hlohovci, ktorá sa mala premeniť na špičkové zdravotnícke zariadenie. Teraz sa topí v dlhoch a z marazmu ju má vytiahnuť nový konateľ.
Pred troma rokmi mesto previedlo väčšinový podiel nemocnice na súkromnú spoločnosť. Silný partner sľuboval nielen vyriešenie problémov, ale aj premenu upadajúceho provinčného zariadenia na moderný zdravotnícky komplex. Do vedenia sa bez výberového konania dostal Štefan Masaryk Koóš, ktorého dosadil vtedajší primátor Ján Dlhopolček. Koóš, prezentovaný ako ostrieľaný manažér, síce nepriniesol konkrétny recept na ozdravenie, ale prisľúbil: „Procesy sa dajú nastaviť tak, aby všetko fungovalo.“ Nefungovalo. Modernizácia sa zastavila po prvej etape, mesto na nemocnicu neustále dopláca a na dvere klopú veritelia.
To, čo mnohí tušili dávno, už verejne priznal aj primátor Peter Dvoran: „Situácia je veľmi zlá. Nasledujúce tri až štyri roky budeme musieť splácať dlhy, aby poliklinika žila a fungovala.“ Sklz sa prehĺbil najmä po vybudovaní diagnostického centra. Výkony sa totiž nedarilo s poisťovňami zazmluvniť. Dlhy neustále narastali. Poliklinika nezvládala platiť energie, komunálny odpad a poriadne hlbokú sekeru zaťala aj v sociálnej poisťovni. Okrem toho nevyšla ani dotácia na ďalšiu prestavbu. „Vtedy tam bol istý pán, ktorý mal rozhodnúť, že to dostaneme. Už tam nie je,“ uviedol primátor. Neúspešný projekt druhej etapy modernizácie vytiahol z mestskej kasy vyše 70 tisíc eur.
Petrovi Dvoranovi a väčšinovému vlastníkovi sa znepáčili Koóšove spôsoby, a tak miesto štatutára, opäť bez výberového konania, obsadili bývalým šéfom technických služieb Jozefom Sobotovičom. Domnievajú sa, že práve on bude mať lepší vzťah s lekármi a dokáže docieliť vyrovnanie pohľadávok. „Momentálne sme nenašli lepšieho, kto by chcel pomôcť v tejto ťažkej situácii nemocnicu riadiť,“ vyjadril sa primátor.
Na pochybné fungovanie zariadenia už dlhodobo poukazoval aj Patrik Voltmann a Oliver Pestún. Posledne sa poslanci zaujímali, či nemocnici pre dlhodobú platobnú neschopnosť nehrozí konkurz. Tieto informácie Dvoran nepotvrdil. Milan Domaracký vytkol najmä slabú informovanosť o skutočnom dianí v spoločnosti, kde je mesto minoritným vlastníkom. Výstup si vyžiadal aj ozrejmenie cudzieho slova „minoritný“, keďže Dvoran najprv jeho význam nepochopil. „Toto je zdvihnutý prst do budúcnosti, aby sa nám to nestalo aj v iných prípadoch,“ uzavrel vyjadrenie Domaracký.
Novozvolený konateľ Jozef Sobotovič tvrdí, že neprišiel do nemocnice robiť kariéru: „Celý život som pracoval vo vedúcich hospodárskych funkciách. Sem som neprišiel liečiť ľudí, ale ekonomiku.“ Štatutár už pristúpil k úsporným opatreniam. Liečebňa dlhodobo chorých (LDCH) sa sťahuje na polikliniku, čim sa ušetria výdavky za energie a na Podzámskej by sa mal zriadiť domov pre seniorov. 40-percentnú úsporu by mal priniesť aj prechod na nové tepelné médium. Nepopulárnym krokom, ktorý sa už začal napĺňať, je redukcia pracovných síl. „Pokiaľ nezvýšia výkony, musia odísť,“ hovorí konateľ. Sobotovič zrušil aj strážnu službu. Tú doteraz zabezpečovala firma Koóšovej manželky. Po novom je nemocnica elektronicky napojená na mestskú políciu.
Od júla sa podarilo zazmluvniť rádiodiagnostiku i výkony v LDCH. Konateľ ubezpečuje, že dlhy sa neprehlbujú a úhrady už nemocnica platí z vlastných príjmov. „Žiadny konkurz ani bankrot nehrozí,“ tvrdí Sobotovič a dodáva, že veritelia sú postupne uspokojovaní na základe splátkových kalendárov.
Ospevovaná modernizácia, ku ktorej sa hrdo hlásil aj parlamentný poslanec Ivan Varga, sa tak pravdepodobne zastavila a ostane už iba rozprávkou na papieri. Teraz je prioritou vôbec udržať nemocnicu pri živote. „Nepoviem konkrétne čísla, lebo ide o súkromnú firmu. Nie je v dobrej kondícii, ale už vidíme svetlo na konci tunela,“ dodáva s nádejou Sobotovič.
