„Kto sa bojí, nesmie do lesa. Takto tu budeme mať peterské bagrovisko a holé zadky.“ Týmito slovami obhajoval mestskú plaváreň jeden z Hlohovčanov. Ambiciózny zámer vychádzajúci zo 6-miliónových nákladov s pomocou súkromného investora vyvolal rozporuplné reakcie. Potrebu krytého bazéna nikto nespochybňuje. Mnohí sú však presvedčení, že plaváreň možno postaviť i lacnejšie a bez spoločníka. Niektorí si preto kladú otázku, či nakoniec s holým zadkom neostanú Hlohovčania, keď bude obecná špajza prázdna.     

Plavárňou, ktorá by mala vyrásť v susedstve terajšieho kúpaliska, sa poslanci zaoberali i v lete minulého roku. Mesto ju pôvodne zamýšľalo zveriť bytovému podniku. Odhadované 5-miliónové náklady mal vykryť úver. Navrhovaný model financovania neprešiel a zastupiteľstvo poverilo šéfa mestskej firmy spracovaním investičného zámeru.

Nedávno sa o krytom bazéne začalo opäť hovoriť. O promo sa postarala lokálna televízia, ktorá vyštartovala do ulíc a pýtala sa Hlohovčanov, či by plaváreň uvítali. Všetci nadšene súhlasili. Poslanci kritizujúci vysoké náklady sa v očiach verejnosti stali úhlavnými nepriateľmi výstavby. „Nepozerajme len na tie peniaze nešťastné,“ vyjadril sa na kameru primátor s presvedčením, že iba krytý bazén nestačí. Podľa Petra Dvorana je potrebný špičkový komplex so saunami, vírivkami, bazénom pre batoľatá, fitnes centrom a masážnymi službami. Zároveň tak potvrdil slová Ivana Vargu, ktorý sa o vybudovaní plavárne zmienil v miestnej televízii.      

Najnovšie poslanci rokovali o zámere formou účelovej spoločnosti. Mesto ako zadávateľ založí s investorom podnik s väčšinovým vkladom súkromnej firmy. Tá na mestskom pozemku plaváreň postaví i sprevádzkuje. Stratégia vychádza z takmer 6-miliónových predpokladaných nákladov. Obchodný podiel by si mesto postupne odkupovalo a za 15 rokov sa tak stalo jediným vlastníkom podniku. Počas tohto obdobia by plaváreň ročne vyšla obecnú kasu asi na 350-tisíc eur vrátane prevádzky. Podľa primátora ide iba o model vychádzajúci z existujúceho projektu. V prípade Hlohovca preto nemusia náklady dosiahnuť uvedené hodnoty.   

Materiál vypracovala ostravská firma Legola Czech, ktorá v analýze tvrdí: „Ako reálny a úspešný môžeme v prípade tohto riešenia prezentovať projekt aquaparku Olomouc.“ Nie je tomu úplne tak. Centrum vodných atrakcií síce v Olomouci skutočne už vyše troch rokov stojí, ale očakávania mesta nenaplnilo. Nelichotivú situáciu zachytili i médiá.

I niektorí poslanci sú presvedčení, že zámer je nastavený nešťastne. Miloslav Drgoň uviedol ako príklad podstatne lacnejší projekt petržalského bazéna. „Do dvoch miliónov je reálne 25-metrový bazén postaviť,“ dodal s odvolaním sa na vyhlášku, ktorá požiadavky na takéto zariadenia stanovuje. Patrik Voltmann sa domnieva, že pri 2-miliónovom úvere by sa mesto zaobišlo aj bez spoločníka. Problém podporiť výstavbu nemá ani Oliver Pestún. Nie však pri súčasnej kondícii mestského rozpočtu a astronomickom dlhu nemocnice.

 „Prosím, aby ste si osvojili, že plaváreň je prepotrebná vec,“ apeloval pre zmenu Emil Kuruc.  Pedagóg poukázal na slabú plaveckú gramotnosť mládeže i náklady spojené s výcvikmi mimo mesta. Väčšina poslancov nakoniec  predkladaný zámer podporila. V diskusnom fóre rozhodnutie ihneď spustilo búrlivú debatu. Časť Hlohovčanov sa teší na novú atrakciu a lákadlo pre návštevníkov. Druhí zas krútia hlavami a pozerajú kompetentným na prsty: „Nikto nehovorí, že plaváreň nemá byť. Ale nie ako nezmyselný tunel, čo položí mesto na lopatky.“