Noc kostolov sľubuje pútavý program. Už tento piatok majú Hlohovčania jedinečnú šancu navštíviť i miesta, kam bežne verejnosť nezavíta. Pre milovníkov histórie je pripravený zaujímavý výklad spojený s prehliadkou. Pod klenbami nebudú znieť iba modlitby. Steny chrámu rozozvučí i hudba a priestor dostane aj divadlo či výstava fotografií. Viac o pozoruhodnom dejisku podujatia nám porozprával historik Jozef Urminský.

Kláštory nie sú len synonymom náboženskej pokory a duchovného rozjímania. Svojho času to boli aj významné centrá vzdelania a kultúry. Dôkazom je i Františkánsky kláštor v Hlohovci. Jeho kostol vznikol v blízkosti kaplnky Všetkých svätých. Založenie sa datuje ku koncu 15. storočia a spája sa s menom zemepána Mikuláša a neskôr i Vavrinca Ujlakyho. „Bolo to v čase husitských vojen, ktoré rozvrátili náboženstvo v celom kraji. Ľud bolo nutné umravniť a prinavrátiť ku katolíckej cirkvi. A práve františkáni im mohli k tomu napomôcť,“ hovorí Urminský.

Zaujímavosťou je, že v kláštore pôsobila jedna z prvých kníhtlačiarní na Slovensku. „Bol tu vytlačený Malý Lutherov katechizmus, čo je doposiaľ najstaršia kniha vytlačená na našom území,“ pokračuje historik. Z rádovej knižnice pochádzajú aj vzácne Hlohovské hlaholské listy. Tie na prebale jedného talianskeho traktátu našiel tunajší knihovník Vševlad Jozef Gajdoš. Jeho objav sa zapísal do histórie, ako najstaršia pamiatka slovanského písomníctva v hlaholike.

Ku kláštoru sa taktiež viaže existencia teologickej školy, kde sa vyučovala i hebrejčina. Ako ďalej dodáva Urminský, miesto je jedinečné aj osobnosťami, ktoré tu pôsobili. Patril medzi ne barokový hudobník Pavlín Bajan, maliar Teodor Jozef Tekel alebo básnik Rudolf Dilong. Za svoju terajšiu podobu vďačí kláštorný kostol predovšetkým Konrádovi Švestkovi. Umelec sa zaslúžil o vznik oltárnych obrazov Svätej rodiny či Sv. Terézie z Avilly, ako i o stropnú maľbu. Podľa jeho návrhu sa taktiež prestavalo celé priečelie kostola.

Sakrálna výzdoba však nie je to jediné, čo vzbudzuje zaslúžený záujem. Zvedavosť s nutnou dávkou tajomna a mystiky odnepamäti vyvolávali aj miesta posledného odpočinku. „Návštevníci budú mať možnosť dostať sa do krypty, ktorú dal postaviť Ján Nepomuk Erdödy,“ dodáva historik. Jej stenu zdobí maľovaný rodostrom. Okrem významných členov slávnej rodiny tu spočívajú i pozostatky mníchov a niektorých zámožných mešťanov.  

Ak vás dejiny Františkánskeho kláštora v Hlohovci zaujali a radi by ste sa dozvedeli viac, určite vás poteší správa o pripravovanej knihe. Publikáciu spracoval Jozef Urminský s kolektívom a svetlo sveta uzrie už v polovici júna. Jedinečnú možnosť spoznať tento skvost histórie máte aj v piatok 24. mája počas avizovaného podujatia.  

Foto: Anna Jančiová, Jozef Urminský