Keď pred siedmimi rokmi vstúpil do komunálnej politiky, mnohí ostali prekvapení. V zastupiteľstve sa zrazu objavil človek, ktorý hovoril rovno od pľúc a bez servítky. Začínal ako kandidát Smeru. So straníkmi sa však nepohodol a rozhodol sa pokračovať ako nezávislý. Pred tromi rokmi sa uchádzal o post primátora. O sebe tvrdí, že je osamelý bežec. Mestský poslanec a najnovšie i kandidát do parlamentu Trnavského samosprávneho kraja - Oliver Pestún.

Sympatie v ostatných voľbách na primátora vám vyjadrilo vyše 1 600 Hlohovčanov. Na víťazstvo to však nestačilo. Niektorí by možno na politiku zanevreli...

Nebudem si vymýšľať. Samozrejme, bol som sklamaný, keď to nevyšlo. Na okamih som dokonca uvažoval, že sa vzdám i poslaneckého mandátu. Potom som si však uvedomil, že sa zrazu nemôžem len tak otočiť chrbtom k ľuďom, ktorí mi prejavili dôveru. Tých 1 600 hlasov sa stalo pre mňa jasným signálom, že sa uberám správnou cestou a že Hlohovčania vnímajú moju prácu.

Peter Dvoran vás porazil takmer dvojnásobným počtom hlasov. Posunulo sa mesto pod jeho vedením?

Neposunulo, ani nestagnuje. Skôr si myslím, že sa uberá smerom dozadu. Zásadný problém je v nekompetentnom vedení mesta. Tam by som začal. Pokým ľudia na popredných miestach nebudú skutočne niesť zodpovednosť za svoje funkcie, tak sa nikam neposunieme.

Hovoríte, že tie hlasy od ľudí sa stali pre vás signálom. Takže vás to naštartovalo a rozhodli ste sa zamieriť aj do krajskej politiky?

Svojím spôsobom ma to určite naštartovalo. Aj keď, čo sa týka mojej kandidatúry v župných voľbách, myslím, že ich ľudia neprežívajú tak intenzívne, ako voľby do mestskej samosprávy. Mám pocit, že fungovanie, možnosti a reálny dosah samosprávneho kraja sú stále pre mnohých dosť nejasné. Na druhej strane, faktom je, že mnohí sú už z toho, čo sa okolo deje, znechutení. A to nielen v komunálnej, ale i vrcholovej politike. Akoby už rezignovali.

Ako vnímate doterajšie zásluhy zástupcov Hlohovca v trnavskej župe?

Pravdupovediac, nemám žiadne konkrétne informácie, čo títo poslanci v rámci svojho pôsobenia v kraji pre Hlohovec urobili. Môžem len sám za seba povedať, že ako občan som zatiaľ žiadny zásadný prínos nepocítil. Neviem, čo doteraz vybavili, vyrokovali. Skutočne, nikto z nich neprišiel a nepovedal: Toto sa podarilo alebo nepodarilo, o toto sa snažíme... Chýbajú tu aktívnejšie výstupy, informácie, na základe ktorých by si Hlohovčania urobili reálny obraz. Takto je pre nich celá VÚCka len jednou veľkou neznámou.

A prečo by mali ľudia veriť, že práve vaším príchodom do krajského parlamentu sa to zmení?

Ja si samozrejme nenahováram, že tam prídem a zrazu sa začnú sypať peniaze do Hlohovca. Uvedomujem si, že sú tam aj silnejšie a väčšie mestá. Dôležité však je, aby o nás vedeli. O post krajského poslanca sa neuchádzam preto, aby som si finančne prilepšil alebo sa zviditeľnil. Idem do toho bez akýchkoľvek bočných úmyslov, len ako slušný človek, ktorý cíti, že má čo povedať i ponúknuť.  

To sú síce pekné slová, ale skúste byť trochu konkrétnejší. Kde sú podľa vás najväčšie slabiny Hlohovca?

Najpálčivejším problémom je samozrejme doprava. Či už sú to nekonečné kolóny a s tým súvisiaca potreba ďalšieho premostenia alebo chýbajúce druhé priecestie cez železnicu. Myslím, že práve toto je kľúčová oblasť, na ktorú by sa mali poslanci na krajskej úrovni zamerať. Hlohovčanov trápi aj nedoriešené zdravotníctvo, stagnujúca bytová výstavba, finančne poddimenzované školstvo, ale i stav kultúry a športu v meste. Je super, že sa tu pozdvihla hádzaná, ale čo atletika alebo futbal? Jednoducho, keď to zhrniem, v každej oblasti je čo zlepšovať a VÚCka by k tomu mohla, samozrejme v rámci svojej pôsobnosti, napomôcť. Som presvedčený, že ak sa tam dostanú slušní a rozumne zmýšľajúci ľudia, tak i zastupiteľstvo bude ťahať za jeden povraz a fungovať homogénnejšie.            

V krajských voľbách ste sa rozhodli kandidovať ako nezávislý?

Áno, ale zvažujem, že prijmem podporu Novej väčšiny. Prednedávnom ma oslovili ľudia z tejto strany a keďže Daniela Lipšica považujem za rozumného človeka s dobrými nápadmi, myslím, že pristúpim na ich ponuku.  

Sympatie ste ale získali práve vďaka svojej nezávislosti. Neobávate sa, že si vás potom ľudia zaškatuľkujú?

Uvedomujem si, že je s tým spojené isté riziko politickej nálepky. O mne je však známe, že sa nenechám kúpiť. Preto opakujem, išlo by len o podporu a kandidovať chcem ako nezávislý. Ja som proste osamelý bežec, tak ma vnímajú i ľudia a neplánujem na tom nič meniť.

Ale nebolo to vždy tak. Pred siedmimi rokmi ste vstúpili do komunálnej politiky v tričku SMERU...

To je pravda, ale naše cesty sa ešte v predošlom volebnom období rozišli. Stalo sa, že si ma zavolali na koberček a dostal som inštrukcie, aby som veci na zastupiteľstve predostieral iba po konzultácii s nimi. Ak mi to oni potom odobria, budem môcť niečo povedať. Mal som aj nadiktované ako hlasovať, ja som sa ale rozhodoval tak, ako som to cítil. Nebol som cvičená opica a rozmýšľal som sám za seba. Nemohlo to inak skončiť.

Objaví sa vaše meno medzi uchádzačmi o kreslo primátora i v budúcoročných voľbách?

To záleží od ľudí. Musel by som mať od nich signál, že by ma tam chceli. Ak ma zvolia do VÚCky, potom budem riešiť svoju prípadnú kandidatúru na primátora. Ak v krajských voľbách neuspejem, nebude už čo zvažovať. Aj keď, čo sa volieb týka, neviem sa ubrániť pocitu, že tu stále prevládajú akési pozostatky z čias minulých. Samozrejme, nemôžem vyčítať ostatným ako sa rozhodli, ale štruktúra obyvateľstva je proste taká, že ten predvolebný guláš a darčeky stále zaberajú.

V úvode ste povedali, že ľudia sú už z politiky znechutení. Skúsme sa na to pozrieť z opačnej stany. Ktoré svetlé okamihy vás presvedčili o tom, že takéto úsilie nie je márne?

Za veľké pozitívum považujem, že to napätie a ticho, ktoré prevládalo na zastupiteľstve, sa pred nejakým časom zlomilo. Vítam, že do diskusií na rokovaniach sa začali zapájať aj poslanci, ktorí predtým mlčali. Taktiež, aj keď len pozvoľna, ale predsa, badať vzrastajúci záujem o verejné dianie u mladých ľudí. Myslím, že je to i vďaka informáciám, ktoré sa k nim dostávajú nielen prostredníctvom oficiálnych, mestom dotovaných médií. Osobne poteší i to, keď vás na ulici zastaví človek, ktorého ste nikdy predtým nevideli, podá vám ruku a poďakuje za to, že ste mu pomohli. Povzbudivé je, keď dostanete e-mail, kde vám niekto napíše: Keď budú v meste voľby, prvýkrát sa ich zúčastním, lebo to bude mať zmysel.