Išli ste do volieb s ambíciou zvíťaziť a nik vás nepovažoval za kandidáta, ktorý by mal iba zobrať hlasy niekomu inému. Koncom kampane bolo zrejmé, že sa bude rozhodovať medzi vami a Milanom Domarackým. Čím si vysvetľujete tak jednoznačný výsledok?
V konečnom dôsledku podľa mňa rozhodlo to, že pán Domaracký tiež predstavuje minulosť Hlohovca posledných dvadsiatich rokov. Čo ma prekvapilo, že sa zadefinoval ako občiansky aktivista.

Stretli sa dva faktory. Na jednej strane tu bola narastajúca frustrácia ľudí z toho, že sa v tomto meste nič nedeje. Dvaja ďalší najvážnejší kandidáti predstavovali posledných dvadsať rokov. Na druhej strane si myslím, že tu bola celkom príčetná ponuka, ktorú mohli občania využiť. Keby nebolo jedno, alebo druhé, tak tie výsledky by neboli až tak jednoznačné.

Mali ste veľmi silnú kampaň. Koľko stála?
Neviem, či veľmi silnú. Priznám sa, že celkom na začiatku sme to mali nastavené tak, ako to štandardne robia „experti z Bratislavy“. Teda sofistikované komunikačné stratégie a že to bude postavené na dátach. Asi po týždni som pochopil, že to nemá žiadny zmysel a treba začať veľmi intenzívne vnímať nálady v meste a informácie zbierať úplne iným spôsobom.

Napriek tomu, že tá kampaň vyzerala veľmi intenzívne, tak to bolo intenzívne predovšetkým v osobnom nasadení jednotlivých ľudí. Tým, že ja som bol kandidátom na primátora a mali sme osemnásť kandidátov na poslancov, tak každý do toho vložil kopec roboty. Všetci zadarmo. Nik nedostal ani cent za prácu a výhodou bolo, že sme mali v tíme všetky profesie.

Ja som vedel dodať obsah, mali sme kreatívnych ľudí, mali sme ľudí, ktorí zalamovali noviny, plagáty, letáky, takže to, čo sa platilo von boli len náklady na tlač novín, letákov, bannerov a náklady na eventy, z ktorých ale mnohé boli postavené tak, že niektoré náklady sa vrátili.

Dávame dohromady posledné faktúry, ale myslím si, že celá kampaň pre 20 poslancov, vrátane mojej primátorskej, neprekročila desať tisíc. Keď to hovorím kolegom v Bratislave, tak tvrdia, že je to absurdná suma. Vieme ju ale vydokladovať úplne presne. V rámci kampane sme dokonca vybrali päťsto eur na zámok, ktoré odovzdáme pani Kvantovej.

Časť z nákladov som si platil z vlastných zdrojov cez transparentný účet s tým, že kolega z boja proti skládke pán Baránek mi prispel určitou sumou. Tá časť, ktorá sa realizovala v rámci kampane Fraštačanov išla z poslaneckých odmien, ktoré piati nezávislí poslanci celé volebné obdobie sústreďujú na jednom účte.

Viac ako 14 tisíc rozdali počas volebného obdobia od dôchodcov až po deti a teraz ten zvyšok išiel na kampaň. V podstate tam nie sú žiadne externé peniaze a nikomu nič nedlžíme. Dokonca noví kandidáti to mali za nulu. Otázka je, či to teraz nejakým spôsobom budú refundovať z poslaneckých odmien. Predovšetkým je to ale o tom, že do toho všetci vložili kopec práce.

V diskusii pred voľbami sa vás ľudia spýtali, čo pre vás znamená slovo „nezávislý“. Čo pre vás znamená dnes?
Na tému nezávislosti prebieha množstvo debát. Ja to vnímam tak, že nie som stranícky kandidát a nie som členom žiadnej strany. Nie som tiež „utajený“ kandidát nejakej strany. Nie je to to, čo sa stalo v Bratislave-Starom Meste, že na druhý deň po voľbách sa k nezávislému kandidátovi prihlásil Smer.

Kampaň ste viedli spoločne so združením „Fraštačania“. Mali ste spoločné letáky, plagáty a stretnutia s občanmi. Nejde o určitú stratu nezávislosti?
Absolútne to tak nevnímam. Naopak, ako primátor bez zastupiteľstva by som bol v podstate polovičný primátor. Keďže tu v meste treba riešiť zásadné veci, potrebujem spoluprácu so zastupiteľstvom. Bol som veľmi rád, že sa k piatim súčasným nezávislým poslancom a Oliverovi Pestúnovi pridala takáto silná skupina.

Rozumiem tomu, že v takejto veľkej skupine ľudí môžu byť predstavy rôznorodé, ale ja ich môžem hodnotiť iba tak, ako som ich spoznal za posledný polrok, rok, alebo dva. A moja skúsenosť s kolegami je taká, že všetci nasadili všetky sily, ktoré vedeli do tej práce dať a v zásadných veciach máme spoločnú predstavu, kam nasmerovať toto mesto a ako sa správať k mandátu, ktorý sme dostali.

Som rád, že takáto sila stojí za mnou aj v zastupiteľstve a otvorene hovorím, že sme sa potiahli navzájom. Do aktivít sme vedeli zapojiť desiatky občanov a v istej fáze kampane na nej robilo možno päťdesiat ľudí. Všetko v rámci dobrovoľníctva.

MsZ ovládli nezávislí a väčšina je zo združenia „Fraštačania“. Nebude zastupiteľstvo „jednofarebné“?
Toto je v súčasnosti úloha číslo jedna, ktorú musím riešiť. Poviem to inak. Keby takýto výsledok dosiahla nejaká „tradičná“ politická strana, tak by som si v tejto chvíli búchal hlavu o stenu, ako to tu bude vyzerať. Viem, aké sú riziká, keď má niekto príliš veľkú väčšinu. Treba naozaj veľkú pokoru pred týmto mandátom.

Ukáže sa to hneď pri nastavovaní zloženia komisií a mestskej rady. Nemienim to riešiť systémom, že víťaz berie všetko. Zachováme paritné zastúpenie aj tých ostatných nezávislých, ktorí nie sú „Fraštačania“ a aj štyroch zástupcov politických strán. Samozrejme, na toto si musíme dávať pozor a je to v tejto chvíli najväčšie riziko, aby sme neskĺzli do pocitu, že zrazu môžeme všetko a nikoho sa na nič nemusíme pýtať.

Na druhej strane tým, že nie sme žiadna stranícka štruktúra a je to pätnásť nezávislých ľudí, z ktorých má každý svoj názor, paradoxne je to pre mňa zložitejšia situácia, ako keby sme boli politická strana, kde ja som predseda a „dám príkaz“. Teraz pri hlasovaní v parlamente musím presvedčiť pätnásť individuálnych ľudí o tom, že toto je správne riešenie. Ja si dokonca nemyslím, že tých pätnásť ľudí bude hlasovať stále rovnako.

V diskusnom fóre, ale aj na zasadnutiach zastupiteľstva zazneli názory, že mesto ovláda jeden človek. Nebude novým „kmotrom“ Marián Bobák?
Nie. Môžem k tomu povedať aj viac, lebo s týmto som konfrontovaný zo všetkých možných strán. Ja Mariána Bobáka vnímam posledné dva-tri roky v kontexte rozvoja hádzanej a pred tým, čo za pár rokov dosiahli nielen s mužmi, ale aj so ženami a mládežou dávam klobúk dolu. Komunikujeme spolu na tému rozvoja športu, čas od času sa stretneme. Viem, že ide riešiť športový areál na pozemkoch prenajatých od mesta a ja mám samozrejme záujem o rozvoj športu, preto ma zaujímajú tieto plány.

Ale tak, ako sa bavím s ním, hovorím aj s ďalšími a budem hovoriť s kýmkoľvek, kto príde na mesto s nejakým rozumným návrhom. Nie je to teda opakovanie modelu Varga - Dvoran. Platí aj to, čo som povedal o kampani, že nikomu nič nedlžíme.

Hneď po voľbách začali vznikať diskusie s tipmi, kto bude váš zástupca. Kto ním teda bude?
Mám o tom pomerne jasnú predstavu, ale ešte ma čakajú nejaké rokovania a oznámim to v priebehu tohto týždňa. Nebude to ale žiadne zásadné prekvapenie. Potrebujem nie reprezentatívneho viceprimátora, ale výkonného. Jednoducho povedané, potrebujem podeliť asi štyri oblasti a povedať, že toto sú veci, ktoré prioritne bude riešiť môj zástupca a bude za ne zodpovedný. On bude pripravovať odbornú časť a ich presadzovanie je už moja práca.

Jednu vec ale k viceprimátorovi chcem povedať. V Hlohovci je taká trochu zvláštna situácia, že neexistuje v tejto chvíli pravidlo, ako je nastavený plat zástupcu primátora. Dokonca neplatí ani to, čo sa tradovalo, že viceprimátor má polovicu platu primátora. To platilo niekedy, ale posledné štyri roky je to na ľubovôli primátora, čo považujem za nonsens.

Za nonsens ale považujem aj to, ak je plat viceprimátora naviazaný na primátorský. Môže sa pokojne stať, že sa poslanci nahnevajú na primátora a dajú mu len ten najnižší plat. Viceprimátor, ktorý si svoju prácu robí dobre, na to doplatí. Hneď na ustanovujúcom zasadnutí chcem v odmeňovacom poriadku nastaviť, aby bol aj plat zástupcu koeficientom k priemernej mzde tak, ako je to v iných mestách.

Kto bude prednostom mestského úradu?
Nemienim 15-teho prísť na úrad a veľkou lopatou vyhádzať desiatky ľudí. Nemyslím si, že verejná správa má fungovať takýmto spôsobom. Pani prednostka je už takmer rekordérkou medzi prednostami na Slovensku, lebo pracovala už s tromi primátormi. Považujem ju za profesionálku, preto jej dám šancu rekord zlepšiť a bude pracovať aj so štvrtým.

Výhrady zaznievajú voči konateľom mestských spoločností, predovšetkým VaTS a HcTV. Majú ich konatelia vašu dôveru?
Nerád by som personálne veci odkazoval cez médiá, ale na druhej strane je pravda, že sú spoločnosti, ktoré fungujú lepšie a ktoré fungujú horšie.

VaTS rozhodne nepatrí k tým, ktoré fungujú lepšie a navyše, v tomto roku sa tam prehlbuje dlh a prestali platiť čističke odpadových vôd. Otvorene môžem povedať, že VaTS je prvá spoločnosť, kde sa budem snažiť veľmi rýchlo zistiť ten reálny stav a robiť kroky, aby sme zastavili ten prepad.

K HcTV zatiaľ  len stručne. Život v Hlohovci ako značku samozrejme zachovám, ale chcem z toho v rámci odpolitizovania urobiť skutočný informačný spravodaj mesta, ako som sa zaviazal v programe, kde nebudú články a fotky ako primátor niekomu niečo podal alebo odovzdal. Pokiaľ ide o hlohovskú televíziu, tá dostane ešte jednu šancu a o konkrétnom nastavení sa budeme baviť vo veľmi krátkom čase.

Je pravidlom, že primátor sa začiatkom roka stretáva s významnými podnikateľmi a osobnosťami mesta? Zachováte tradíciu „Novoročnej čaše“?
Práve to riešime s pani prednostkou. Budem pokračovať v tejto tradícii, ak sa mi podarí, ešte v predvianočnom čase sa chcem stretnúť s viacerými skupinami ľudí, občianskymi združeniami, dôchodcami a podobne. Novoročnú čašu budeme robiť, ale určite ešte otvorím zloženie ľudí, ktorí sú tam pozývaní.

Pozvete aj Ivana Vargu?
O tomto som ešte nepremýšľal, priznám sa. Totižto, na jednej strane sme mesto, v ktorom žijú Hlohovčania, ale na druhej strane primátor tým, koho „legitimizuje“ takýmito pozvaniami, udáva trošku tón mestu a naznačuje, koho považuje za skutočne užitočného a významného pre rozvoj mesta – a samotná funkcia to nikomu nezaručí. Dôležitejšia je pre mňa reálna práca pre rozvoj mesta. Takže uvidíme.

Stretli ste sa s primátorom. O čom ste sa rozprávali?
Hneď v pondelok som primátorovi písal, či je ochotný sa so mnou v utorok ráno stretnúť. Reagoval rýchlo a bolo to veľmi korektné stretnutie. Povedal som mu, že ja som si z neho nespravil tému kampane. Pokiaľ sa on bude správať tento mesiac profesionálne, tak nepotrebujem z neho robiť tému ani neskôr.

Primátor sa k tomu postavil korektne, dohodli sme sa na ďalšej komunikácii a pravidelných stretnutiach do 15. decembra, keď budem preberať funkciu, aby som vedel o všetkých nasledujúcich zásadnejších rozhodnutiach. Myslím si, že ak to bude fungovať tak, ako sme sa dohodli, je to možno až prekvapujúco profesionálne.